Už veľmi dlhý čas sa pohrávam s myšlienkou založenia vlastneho blogu... Nikdy som však nevedel, o čom vlastne písať, veď moje názory aj tak zväčša nikoho nezaujímajú, nikdy som nič nepísal, ani sa nevenujem ničomu zvláštnemu... a aj teraz, keď píšem tieto riadky pri svetle soľnej lampy a popijam vychladeného Müllera-Thurgaua, pochybujem, či má toto moje blogovacie počínanie vôbec nejaký zmysel...
Osobne som človek veľmi hĺbavý a zádumčivý. Teda, aspoň ja sa tak vidím v porovnaní s ľuďmi v mojom okolí. Takmer neustále mi v hlave prúdia úvahy o živote, svete, vzťahoch...jednoducho o všetkom, čo ma momentálne obklopuje, trápi, či naopak teší. Vždy sa pri najrôznejších činnostiach bežného života ponorím do myšlienok, ktoré sa ako prúdy derú mojou mysľou. Jeden je silnejší, druhý slabší. Jeden rýchlejší, iný zasa zanechá v mojej mysly hlboký výmoľ. A keď si tak v práci, či pri nastupovaní do vlaku plávam v jednom z mnohých prúdov toku mojich myšlienok, a nekonečných úvah, tak si odrazu uvedomím, že by bolo vhodné si ich zapísať...minimálne kôli sebe, aby som sa mohol k nim vrátiť, alebo ich časom prehodnotiť. No nikdy som to nespravil, čo mi bolo častokrát neskôr aj ľúto. A tak som sa rozhodol si založiť blog. Či, kedy, a čo doň vlastne vôbec napíšem, to neviem. Najťažšie je však spraviť prvý krok, a ja som nikdy nevedel, o čom mam vlastne písať...čakal som na ten správny prúd, a dnes som si uvedomil, že v ňom plávam vždy, keď uvažujem o svojom blogu...Pomenoval som si ho "Je čas začať blogovať", a rozhodol som sa, že bude tým mojim najťažším prvým krokom. Neviem síce, či správnym, ale všetko ukáže až čas, ak si to niekto prečíta, aj Vaša reakcia.
Myslím si však, že je ale lepšie spraviť zlý krok, ako nespraviť žiadny, a ďalej márniť čas nekonečnými úvahami o tom, či je čas začať blogovať...
